HISTÓRIA MÉDIÁ PORTRÉTY

Jubilant Štefan Czetö od Sninjy cez Michalovce do sveta futbalu i opery

Foto: archív Duklasport.sk | Nevšedná, skôr náhodná fotografia starých známych, ale priateľov na večnosť. Zľava do prava : Štefan Czeto, František Štambacher, Jan Berger v jednej z pražských ulíc.

Štefan Czeto – člen Siene slávy Michalovského futbalu od roku 2012.

Narodil sa 27.apríla 1947. Nie len v jeho rodisku, obci Bieľ v Trebišovskom okrese tvrdia, že s futbalom začal, vraj, skôr než siaha jeho životná pamäť. Zo žiackeho družstva v rodnej obci ho zaviala životná púť na Strednú školu spojársku do Sniny, kde sa po niekoľkých dňoch dostal do futbalovej bránky 2. ligového dorastu tamojšieho Spartaka.

Svoj futbalový i vlastný život obohacoval z dňa na deň viac a viac, nevieme, či už vtedy prorocky vedel, že bude existovať Klub priateľov Dukly, lebo po Spartaku Snina, začal svojim futbalovým životom silno obohacovať aj futbalové dejiny Dukly. Najskôr, keď zo seniorského „A“ – mužstva Spartaka narukoval do Dukly Prešov, odkiaľ, ako sa povráva, kvôli Marienke sa vrátil do Sniny späť, aby pôsobil ako brankár ( historici futbalu zo spomínaného mestečka tvrdia – v prípade potreby aj ako hráč – pozn. autora) v Spartaku Vihorlat Snina do roku 1975.

Po „problémoch“ s trénerom Kánássym sa rozhodol ukončiť hráčsku činnosť a dal sa na rozhodcovskú kariéru. A tam prišla i druhá veľká väzba s dejinami futbalu. Zásluhou jeho rozhodcovskej píšťalky aj na medzinárodnom polii s Duklou Praha a Duklou Banská Bystrica. Ale najskôr poďme pekne tak, ako sa jeho futbalová dráha odvíjala.

Ako hráč mal pre svoje ľudské prednosti, empatickú komunikáciu, ľudský nadhľad vždy primeraný svojmu veku i pre svoj neopísateľný humor, ktorý v sebe nosí do dnešných dní dvere do nie všednej rozhodcovskej futbalovej kariéry otvorené. Dovolíme si upozorniť, že nie je ani nebolo častým zvykom, aby sa aktívni futbalisti dali na dráhu rozhodovania a uprednostnili na tomto poste rozmach svojej lásky k futbalu v plnej šírke. Ak si uvedomíme a spočítame, že dnes pri oslave svojich 75. narodenín už v sezóne 1981/82 zaklopal na dvere vtedajšej veľmi kvalitnej celoštátnej československej I. ligy, ako jeden zo 14 – tich Slovákov ( mal iba 31 rokov, v tom čase takmer najlepší vek pre naplnenie všetkého krásna a dobra v oblasti hráčskeho futbalového talentu – pozn. autora) osud chcel inak.

V tom čase ho práve kamaráti Pišta Nadzam a Pišta Potoma zlákali do Michaloviec, kde sa presťahoval s manželkou Máriou a troma deťmi. A v tomto centre nášho nezameniteľného – aj pre futbalové životy Zemplína – odkiaľ futbalová značka  Zemplín Michalovce mala zásluhou mnohých hráčov, trénerov, funkcionárov i futbalových rozhodcov úžasný kredit nielen v rámci vtedajšej Československej republiky, začal aj on prispievať do bohato popísanej kroniky futbalu.

Od tohto času až do dnešných dní, teda v týždni svojich jubilejných osláv, pôsobí v rôznych funkciách aj v michalovskom futbale, odhliadnuc od toho, kto ho práve „spravuje“!… Však, z pohľadu histórie futbalu zaujímavá informácia?!…

S píšťalkou a zástavkou pôsobil plných 10 rokov v spomínanej I. celoštátnej lige už ako Štefan Czetö z Michaloviec. Futbalový rozhodca, ktorému tí najvernejší a rozhodcovsky najbližší nepovedia ani dnes inak ako Maďar! Ale verte, on je dnes, srdcom i láskou so Zemplínom zviazaný viac ako pupočnou šnúrou. Dokonca  sav Prahe na tamojšom centrálnom futbalovom zväze bývalých majstrov Európy a strieborných medaailistov z Chile povrávalo, že práve Štefan Czeto, Gejza Princ a Bohdan Benedik sa tam do rokovacieho jazyka spolu s Vojtechom Christovom snažli presadiť „zemplínčinu“ aj medzi oficiálne rokovacie jazyky!

Nie t sa ani čo čudovať. Veď len én sám rozhodoval 87 majstrovských ligových zápasov ako hlavný a 238, ako postranný rozhodca. V roku 1985 sa dostal na medzinárodnú výjazdovú listinu (piati Slováci a siedmi Češi) do spoločnosti takých rozhodcov na listine FIFA, ako Vojto Christov, Jozef Marko, Dušan Krchňák či Jirka Stiegler…

Na medzinárodnej scéne pôsobil šesť rokov a fungoval 21 krát  ako postranný rozhodca v súťažiach UEFA a 37 krát, ako hlavný rozhodca v kategóriách 18 – 21 ročných reprezentácii v priateľských stretnutiach a v súťažiach UEFA.

Najviac, ako aj nám to potvrdil pre portály Duklasport.sk, Klub priateľov Dukla či www.sportlandia.sk si cení Európske pohárové zápasy v úlohe postranného rozhodcu. Veď bodaj by aj nie. Bol nominovaný na zápasy AS Róma – Bayern Mníchov (na Olympijskom štadióne v Ríme bola v tom čase, ešte  „nezrekonštruovanom“ kapacita 75 tisíc divákov a záujem o lístky podľa domácich prevýšil 120 000 záujemcov.  Pre zaujímavosť, tak ako to máme aj my zapísané v našich archívoch, v drese domácich hral medzi inými Carlo Angelotti a v drese hostí Lothar Matheus. Ďalšie zo zaujímavých stretnutí boli napr. v Hampden Parku Glasgow Rangers – Osasuna Pamplóna, FC Bruggy – CZ Beográd, nevšedný výjazd do Albánska a tam zápas Nentori Tirana – Bayern Mníchov, ďalej napr. kvalifikačné stretnutia na Olympijské hry ako Švédsko – Taliansko, či kvalifikácia na ME Grécko – Dánsko v Aténach, kde v drese severanov chytal známy Kasper Schmaichel…

Skrátka pre chlapca z Bielu neskutočne zaujímavý svet „veľkého futbalu“.

Pišta, ako ho familiárne voláme, je však je známy aj ako zanietený a kvalitný futbalový funkcionár. Z rôznych spomenieme len tak okrajovo školský úsek vzdelávania rozhodcov VsFZ, vedúci úseku rozhodkýň v KR SFZ , kde pôsobil od roku 1983, ale aj aktívny poradca pri knižných spracovaniach viacerých knižných publikácií s historickým obsahom i televíznych ak išlo o návraty do histórie, ktorá bola zviazaná s jeho aktívnou, hlavne rozhodcovskou futbalovou činnosťou.

Svoje nesporné organizačné schopnosti pretavuje do akcii ako napr. pamätný 1. oficiálny medzištátny kvalifikačný zápas v Michalovciach 25. septembra 1990 ČSSR „21“ – Island „21“, kde ho vedenie ČSFZ poverilo prípravou celej akcie.

Ešte oveľa vobsahom toho čo prave teraz čítate. Ale nepíšeme obšírnejšie aj preto, lebo, vraj ešte lepšie sa bude písať o dejinách pri oslave jeho životnej osemdesiatky. Kamarátov má veľa, aj preto budú príspevky aj  zároveň viacjazyčné. Nakoniec, načo zastierať, prečo neprezradiť, väčšina z tých jeho vzácnych priateľov sa pri vzájomných stretnutiach teší na jeho svojský humor a nenapodobiteľnú pieseň v jeho podaní  na melódiu z operety Imre Kálmána Čardášová princezná „Hajmáši Péter – Hajmáši Pál“.

Istotne tak bulo, tedi še nečulo, že Hajmaši Peter – Hajmaši Pal, už špivac na švece i Pišta Czeto znal! Lem malo rokov pred narodzeninami išče mal.

Pod Urpinom še špiva i pišmička fudbalova, do duetu bere špivac i Bejlu Christova. Tam chodzili vedno robic rozhodcovske kroki ,na turnaj medzonarodni dluhe, cale roki.

Preľubene fodbalisti, chlopi, dzeci, žení, dneškaľ je uš Pišta Czete naš pan urodzeni!

Šedzemdzešatpejc križikov už na chribce driľa , prave teraz prišla i pre neho tota krasna chviľa. Vinčovačka po zempliňski, u zemplinskej reči, pre vas šickich še napisac prave teraz šveči.

Viňčujeme ci zdravičko, radojsc zos rodziny, dojs už bulo aj pre tebe fotbalovej drini.

Pošlivojsc zo ščescom naj zostaňu, toho veľa furt i dneškaľ treba, naj smakuje tebe, šickim – čerstvi krajec chleba.

A gu tomu i gazdovčak smačnej šlivovici ci vinčuju ščiro, od šerca pisare z Bistrici.

Spod Urpina, co tiš bars dobre slunočko Zemplina znaju, prez Duklasport, Klubpriateľov Dukly i www.sportlandia.sk ci ho pošilaju.

Joščo Ivan, co kričel 40 rokov na hrišču do trubi, že rozhodca Pišta Czeto  bars ten fodbal ľubi  a zos piščalku ho nikdi nehubi.

Jaro Šiška, štatistiki zos fodbalu do caloho šveta pošila, bi še pravda i po rokov pre švet nepohubila, a pri nich tiš u partii, šak to pravda  stara, vinčovačka od šickich troch i Joška Mazara.